Tibor UhrínZdeno Kolesár RUD Na dizajnérsku scénu vstúpil mladý absolvent (1966) priemyselného dizajnu detskou stavebnicou Gringo. V roku 1993 za ňu získal hlavnú cenu v súťaži Slovenského centra dizajnu Dobrý dizajn a v rokoch 1994 - 1997 sa sériovo vyrábala. Gringo naznačilo ďalšie Uhrínove smerovanie: namiesto používania mŕtvych vecí sa človek (nielen dieťa) má hrať, improvizovať, premýšľať a tvoriť, cez drevo nadväzovať kontakt s prírodou, približovať sa ku koreňom kultúrnych tradícií.
Skúsenosti z vlastnej tvorby zúročil aj v pedagogickej činnosti na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici na odbore tvorby hračiek a dekoratívnych predmetov. Z akustických hračiek pre deti sa zrodila myšlienka “hrkálok pre dospelých”. V rokoch 1997 - 1998 vznikol súbor približne 30 drevených hudobných nástrojov. Po polovici 90. rokov sa Tibor Uhrín začal intenzívne venovať tvorbe nábytku. Popri dreve má od záveru 90. rokov minulého storočia v jeho tvorbe významné miesto kov. Antikorové misy a svietniky sú s výnimkou úvodného vyrezania základnej formy laserovým alebo vodným lúčom opäť rukodielnymi prácami.
V ostatnom období možno u Tibora Uhrína sledovať zosilnený záujem o zhodnotenie tradičných výrobných techník. V súťaži Kruhy na vode zameranej na uplatnenie tradičného remesla v predmetoch so súčasným dizajnom v oboch ročníkoch porota ocenila jeho práce ako najhodnotnejšie. Zabudnutá technológiaJedným z príkladov zabudnutého remesla je sitárstvo, pri ktorom sa využívala technológia ohýbania štiepaných drevených lubov z čerstvého dreva.
Hoci bola v minulosti pomerne rozšírená, dnes ju už na Slovensku pravdepodobne nikto nevyužíva.
Pritom v iných, napr. škandinávskych krajinách je pomerne rozšírená a produkty sú obľúbenou súčasťou stolovania. Do kruhu ohnuté a na koncoch “zošité” luby boli základom aj na výrobu rôznych nádob a škatúľ určených napríklad na šijacie potreby alebo uchovávanie potravín a byliniek. Stačilo iba do korpusu osadiť dno a vznikla ľahká a pevná nádoba bez použitia lepidla. Tradičný spôsob výroby môžeme dnes nahradiť modernejšou technológiou – štiepanie pílením a úpravu hrúbky luba, alebo presnejšie doštičky, hobľovaním.
Takýto postup používa výrobca Börje Ax vo švédskej dedinke Orsa v dalarnskom kraji, kde sa na drevené ohýbané nádoby používajú rôzne dreviny. Táto pozoruhodná technológia na mňa pri návšteve jeho dielne v lete 2001 veľmi zapôsobila. Skúšal som ju s rôznymi drevinami. Darilo sa mi ohýbanie dreva tradičným spôsobom, ale so zošívaním som nebol veľmi spokojný. Preto som vyvinul vlastný spoľahlivý a pevný jednoduchý "drevený nit" s kolíkmi.
Moje nádoby majú rôznu veľkosť a výšku. Sú to misy, dózy a kontajnery na uskladnenie alebo servírovanie potravín.
Miska Kruhy na vode Zavináče 2002 Misa Venušina pasca 2004
|
