Tibor Uhrín

Tibor Uhrín designer

Google Translator

Design
Aktuálne informácie
Novinky

 

 European Prize For Applied Arts 2009 , Mons, Belgicko

PET

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

_________________________________________________________________________

PET

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

PET Boxy vyrobené z dreva a PET fliaš 2009
Grand Prix na Bienále úžitkového umenia 2009 v Bratislave


Najnovšie autorské články z časopisu RUD - úvahy o remesle a dizajne

Tibor Uhrín

O Kvalite a efektivite remesla
Súčasné chápanie remesla sa obmedzuje spravidla iba na schopnosť zručne manipulovať s nástrojmi a materiálom, alebo na remeslo ako živnosť. Ale skutočné remeslo znamená oveľa viac. Jeho základnou súčasťou nie je iba manuálna zručnosť a šikovnosť (fortieľ), ale čosi uložené v podvedomí remeselníka. Je to dôverná znalosť použitia a vlastností nástrojov, materiálov a remeselných postupov, ktorú získal prostredníctvom tradície a na základe svojich skúseností. A navyše sú to znalosti, ktoré mu umožňujú prekonávať neustále sa objavujúce ťažkosti pochádzajúce z rôznorodosti nástrojov, materiálu a podmienok práce. David Pye (1909 – 1993), anglický architekt, remeselník a pedagóg dizajnu, používal termíny „zhotovenie s rizikom“ a „zhotovenie na istotu“, aby opísal dva rôzne princípy výroby, ktoré sú rozlíšené podľa toho, či výsledok práce je daný dopredu a nemenný, než sa začne s jeho zhotovením, alebo neistý, s možnosťou zmeny počas práce. Pojmami „zhotovenie s rizikom“ a „zhotovenie na istotu“ vyjadril krajné póly problému. Keď funguje práca „na istotu“, výsledok sa nemôže pokaziť, lebo pri použití strojov a automatizovaného spôsobu výroby je každá operácia dopredu daná. Výrobca, ktorý používa „zhotovenie s rizikom“, pracuje ručne, bez podpory strojov a mechanizmov, takže kvalita výslednej práce nie je dopredu daná, ale závisí od odhadu, zručnosti, fortieľa a pozornosti remeselníka a od jeho pracovných skúseností. Podstatou je, že kvalita výsledku práce je ohrozená počas celého procesu práce (preto „s rizikom“). Dnes sa často skloňuje pojem ručná práca – „hand-made“. Ale mnoho vecí, ktoré vo svete existujú, sú vyrábané s premenlivou proporčnosťou obidvoch typov zhotovenia. Od stredoveku, keď sa začali používať a postupne zdokonaľovať rôzne prípravky a šablóny, zlepšovala sa kvalita nástrojov, vyvíjali sa pracovné postupy, remeselníci zmenšovali „riziko“ a zvyšovali „istotu“ práce, takže riziko sa postupne strácalo. Typickým príkladom zhotovovania s rizikom je práca korytára napr. pri výrobe kruhovej misy, ktorá sa robí len pomocou tradičných nástrojov. Korytárske remeslo vyžaduje veľkú manuálnu zručnosť, prax a majstrovstvo. Akákoľvek nepresnosť ruky, ktorá postupnými a presnými zásekmi vedie nástroj, môže prácu zmariť. Iná technológia – sústruženie - je modelom zhotovenia na pomedzí „práce s rizikom“ a „práce na istotu“. Môžeme použiť rôzne prípravky na upnutie nástroja alebo pracovať pomocou ručne ovládaných nožov. Neexistuje úplná istota ani úplné riziko, iba vratká rovnováha medzi obidvomi spôsobmi. Výrobok, ktorý urobí dobrý remeselník ručne, má obyčajne väčšiu hodnotu, práve pre prítomnosť rizika počas jeho zhotovenia. Viditeľné sú aj kvalitatívne rozdiely po individuálnom zhotovení každého kusa predmetu, napr. stopy po nástroji na povrchu, drobné odchýlky od ideálneho geometrického tvaru. Bez týchto znakov „nedokonalosti“ sa umenie remesla a dizajnu stáva nezáživné. Predmety teda nadobúdajú ďalšiu hodnotovú vrstvu – neopakovateľnú remeselnú kvalitu. V niektorých prípadoch, z dizajnérskeho hľadiska, je precíznosť veľmi žiaduca, v iných prípadoch nemusí byť potrebná. Dizajnér môže navrhnúť artefakt, ktorý má v sebe určité uvoľnenie a ponecháva istý vymedzený priestor práve pre remeselníka – realizátora dizajnu. Niektorí remeselníci sa nechávajú uniesť zručnosťou na úkor iných súvislostí a názoru. V kontraste s takouto niekedy bezduchou uhladenosťou väčšmi oceňujeme remeselnú prácu pre jej surovosť, spontánnosť alebo originalitu. S ohľadom na kvalitu nemá zhotovenie s rizikom žiadne výsadné postavenie. To, čo je na ňom zaujímavé, je veľká rôznorodosť, tiež vplyv umenia a dizajnu. Bez tejto rozmanitosti by bolo remeslo nezáživné a ochudobnené. Ruka remeselníka nie je vždy dobrá a priemyselná výroba nie je vždy zlá alebo druhoradá. Čoraz väčšia závislosť od technológie nás núti riešiť úlohu spojenú so stratou kontinuity remeselných zručností. Remeslo, ktorého podstatu reprezentuje jednota rúk a ducha, môže aj dnes zmierniť toto odcudzenie a potvrdzovať ľudský element v každodennom živote. Remeselná skúsenosť môže poskytnúť väčší priestor pre vyjadrenie individuality.


O tradícii a inovácii v remesle
Predmety sú vždy vyrobené z určitého materiálu pomocou určitého technologického postupu. Tvar je závislý od oboch činiteľov. Drevo je pomerne poddajné a je vhodné pre aplikovanie rôznych technologických procesov, ktoré podmieňujú tvar úžitkových predmetov. Niektorí remeselníci dodnes pracujú zásadne tradičným spôsobom a výhradne používajú ručné nástroje. Ortodoxne nasledujú tradíciu, hľadajú možnosti, aby výrobok urobili čo najkvalitnejšie. Neskúšajú vložiť do objektu svoju individualitu, zmeny sú obyčajne jemné a vždy špecifické, napr. drevoryt ako dekoratívna úprava dreveného riadu alebo náradia. Tieto výrobky sú typickým príkladom zachovania tradičných technologických postupov v ľudovom remesle. V súčasnosti majú výrobcovia a remeselníci pracujúci s drevom možnosť vybrať si širokú škálu dostupných ručných nástrojov (mechanických aj elektrických) a strojov. Technológia často slúžila výtvarnému štýlu a zámeru v určitom štýlovom vyjadrení doby. Často aj z týchto dôvodov - nových požiadaviek kladených na tvaroslovie výrobku - vznikali technologické inovácie. Každý z remeselných postupov prešiel dlhým vývojovým obdobím a priamo ovplyvnil formu aj výzdobu, napr. sústruženie, rezba, dýhovanie plôch nábytku alebo ohýbanie dielov. Brilantným príkladom, ako môže hľadanie vhodnej technológie ovplyvniť dizajn výrobku, je produkcia stoličiek z ohýbaného dreva. Michael Thonet zefektívnil tradičnú technológiu použitím oceľového pásu, rôznych prípravkov a strojových zariadení. Svojím patentom sa zaslúžil o priemyselné využitie ohýbania napareného dreva. Vznikol najúspešnejší dizajn všetkých čias, stolička číslo 14. Aj pri výrobe ohýbaných stoličiek hral dôležitú úlohu podiel ľudskej šikovnosti a remeselnej skúsenosti. V dejinách dizajnu zostane výroba tohto produktu asi najbrilantnejším príkladom dokonalého pochopenia zmyslu dizajnu v nábytkovej výrobe. Inovácia sa časom stala tradíciou. Na druhej strane členovia náboženskej komunity amerických Shakerov (založenej v roku 1774 Annou Lee) v snahe zvýšiť produktivitu výroby sami vyvinuli niektoré mechanizmy a stroje, z ktorých má dodnes najväčší význam objav okružnej píly. Shakeri boli pokrokoví a medzi prvými zavádzali do praxe všetky novinky zo sveta techniky. V priebehu 20. storočia len málo firiem pokračovalo v tradícii predindustriálnych metód špecializovanej ručnej výroby. Až počas posledných desaťročí sa oživuje záujem o tradičné techniky a remeselne vyrábané produkty. Dobrý výsledok sa môže zabezpečiť dosiahnutím rovnovážneho pomeru dvoch „pridaných hodnôt“, dobrého dizajnu aj kvalitného remesla. Záleží od skúsenosti, kreativity dizajnéra a jeho citu pre remeselnú prácu a materiál, aby sa remeselný charakter a tradičný výraz predmetu nestratil ani pri použití súčasných technologických procesov. Veci urobené remeselne majú stopy individualizmu, sú osobné, často majú regionálny charakter. V budúcnosti pravdepodobne nebude remeslo v opozícii k industriálnemu spôsobu výroby, ale bude ho dopĺňať. Znalosti a zručnosti remeselníkov budú mať úlohu v riešení problémov priemyselnej výroby, v nachádzaní pridanej remeselnej hodnoty produktov. A nakoniec: predmety s individuálnym charakterom majú vždy dlhší životný cyklus, pretože si k nim ľudia pravdepodobne vytvoria osobnejší vzťah. Vzťah k predmetom je jednou z možností, ako spomaliť rýchlu a sústavnú výmenu vecí - starších za nové a pribrzdiť rastúce tempo konzumnej spoločnosti.


Iná trieda kreativity
Remeslo sa pohybuje niekde medzi umením a dizajnom, nie je však izolované ani stagnujúce. Neexistuje pevná hranica medzi umením, remeslom a dizajnom. Naopak, v dôsledku technického pokroku sa hranice stierajú, resp. sú flexibilné. Nové technológie a pružné výrobné systémy dovoľujú už dnes urobiť dizajn a vyrobiť malé série výrobkov, alebo dokonca iba jediný kus, podobne, ako to robí tvorivý remeselník. Väčšina ľudí v súčasnosti spája pojem remeslo s nevinnou záľubou alebo víkendovými jarmokmi, kde sa prezentuje tradičná alebo ľudová forma výroby. Takéto chápanie remesla ho konzervuje v zmysle tradičných (ľudových) výrobných metód tak, akoby sa od istého času vôbec nevyvíjalo a neprijímalo žiadne výdobytky súčasnej doby. Stagnácia remesla je u nás do značnej miery zavinená precenením tradície. Existuje aj súčasné remeslo, veľmi vzrušujúca oblasť s vlastným vnútorným vývojom paralelným či presahujúcim do dizajnu a voľného umenia, čerpajúce podnety z minulosti aj súčasnosti. Produkty súčasného remesla tvoria väčšinou predmety súvisiace s interiérom (nábytok, stolovanie), odevom a šperkom. S takýmto zameraním je koncipovaná aj súťaž Kruhy na vode, ktorá je dôkazom rodiaceho sa potenciálu dizajnérov ovplyvnených remeslom. Často sa môžeme stretnúť so zaujatosťou a podceňovaním významu remesla aj v radoch samotných umelcov a dizajnérov. Remeslo je často vnímané ako nižší stav v porovnaní s dizajnom či umením. Remeselný proces, chápaný ako zvýšená citlivosť pre technológiu a materiál, je však stále dôležitý pre dizajnérsku predstavivosť. Každá oblasť, dizajn aj remeslo, sa môžu navzájom zmysluplne dopĺňať. Súčasné svetové remeslo je dnes živé a progresívne – dobrodružné, reagujúce na nové technológie a materiály, podnikavé v komerčnej praxi. Remeslo, najmä súčasné, je jednoducho iná trieda vizuálnej kreativity, blízko spriaznená, niekedy presahujúca do voľného umenia alebo dizajnu, ale so svojou vlastnou identitou. Existencia priemeru a nekvality v remesle neuberá hodnotu tomu, čo je naozaj dobré a súčasné.

 
Literatúra:
Pye, David: The Nature and Art of Workmanship: The Herbert Press 1995
Becksvoort, Christian : The Shaker Legacy.: The Taunton Press, Inc. 1998
Shaw, Robert : America’s Traditional Crafts. : Könemann 1999
Margetts, Martina: International Crafts. Thames and Hudson Ltd, London1991
Jackson, Lesley: Craft Wars: http://www.icon-magazine.co.uk/issues/016/essay_text.htm  (2005-03-29)